Napadlo mi, že by som mohol niečo aj ja napísať o bosorke ktorá pred polstoročím bývala na vyšnom konci našej dediny. Bola to stará žena a obliekala sa veľmi čudne.
Vtedy som ako od dospelých viackrát počul, že žena je bosorka! Nikdy nevideli konkrétne jej meno ani priezvisko ale len tak povedali: Tá stará žena, čo býva na vyšnom konci dediny, čo sa tak nápadne oblieka to je bosorka! O tom ma presvedčila i moja mama a pritom sa na tú starú ženu hnevala. Hovorila mi, že keď z poľa kravy z horného konca dediny táto žena vychádza na cestu a pozerá ako stádo kráv prechádza popred jej chalúpkou. Potom si všimne kravu najkrajšiu, ktorá má veľké vemeno teda veľa mlieka a pozerá sa na túto kravu veľmi upriamene. Uriekne ju a mlieko sa premení na krvavé.
Ja som tomu nechcel veriť a vravel som, že to nemožné byť pravda aby žena krave porobila. Spomínam si ako v jeden letný deň, ktorý sa skláňal už k večeru išlo stádo kráv z pastvy cestou z vyšného konca dediny. Mama stála pred domom pri ceste a čakala našu kravu. Zrazu si všimla, že bosorka sa na našu kravu upriamene pozerala a ešte niekoľko desiatok metrov išla za ňou.
Zo dvora naša krava vošla do maštale a potom sme ju ako inokedy uviazali o žľab. Mama prišla do maštale so šechtárom v ruke šla dojiť. Najprv krave vyumývala vemeno vlažnou vodou. Potom do sucha vyutierala ľanovým bielim uterákom a začala kravu dojiť. Ale namiesto mlieka tiekla krv a krava bola nespokojná. Kopala zadnými nohami. Pri dojení mama sedela na malom stolčeku – lavičke potom vstala a ukázala mi, čo nadojila so slovami:
Tá bosorka našej krave porobila! No, pozri sa, čo som nadojila! Ako chlapec som nechcel tomu veriť ale keď sa to zopakovalo viackrát a takto podobne sa o bosorke vyjadrovali aj iné gazdiné uveril som.
Komentáre
bohužiaľ