poviedky zo zahrobia

Píšem Vám preto lebo sa chcem podeliť so svojimi zážitkami. Pred pár rokmi mi zomrela moja svokra v nemocnici. Oznámila nám to tak, že kúpeľni na ktorej máme zavesené zrkadlo nám niekto do neho hodil akože kameň, ktorý sme nikdy v kúpeľni nenašiel. V strede zrkadla bola diera a ostatok popraskané. Pritom na kúpeľni máme iba malé vetriace okienko, ktoré rozbité nebolo. Toto sa stalo o 14:30hod., keď sme všetci sedeli v kuchyni pri stole. Manžel ihneď išiel do nemocnice za matkou, kde mu bolo oznámené, že matka o 14:30hod., zomrela. Nechápem prečo sa s nami takýmto spôsobom rozlúčila veď sme celé roky dobre vychádzali.

Od tých čias sa nám sedem rokov veľmi zle vodilo. Už horšie ani nemohlo byť. Nadarmo sa nehovorí, že rozbité zrkadlo prináša do domácnosti sedem rokov nešťastia. Len toľko Vám môžem napísať, že celých sedem rokov svokra v noci o pol tretej chodila po našej spálni vŕzgali skrine praskali parkety, šuchotalo vo vitrínach a úplne sme cítili chlad, keď prešla popri mne alebo manželovi. Strašne sme sa za ňu modlili aby našla pokoj a my s ňou .Len sme neustále prosili pána boha o pokoj v našich modlitbách. Ešte Vám napíšem, že od tej doby sme spávali iba od pol tretej v noci. Od únavy a vyčerpania sme všetci v dome ochoreli.

            Druhý prípad sa stal mojej matke. Keď ochorela a odviezli sme ju do nemocnice po niekoľkých dňoch nám zo steny  v spálni z ničoho nič spadlo na zem veľké starodávne zrkadlo v čiernom masívnom ráme. Zrkadlo sa vôbec nerozbilo len čierny rám sa celkom rozlámal. Podotýkam, že silný hák na ktorom bolo zrkadlo zavesené vôbec zo steny nevypadlo. Toto zrkadlo viselo na stene aspoň päť rokov nikto s ním nehýbal. To bolo asi o 11:00 hod., v sobotu. Poobede sme išli za mojou matkou do nemocnice a sestrička nám oznámila, že okolo 11:00hod., zomrela.