Táto zvláštna udalosť sa mi stala v auguste v roku 1993. Odprevádzal som priateľku domov. Bolo po polnoci skoro už jedna v noci. Išli sme cez ľudoprázdne ulice. Prichádzali sme k malému parku. Nikdy som sa nebál a preto som navrhol aby sme išli krížom cez park, že si aspoň skrátime cestu. Akoby ma tam niečo ťahalo ale strach som nemal. Odrazu ma chytila priateľka za ruku, že na lavičkách niekto sedí, aby sme tadiaľ nešli. Pozeral som smerom k lavičkám a skutočne. Videl som niečo priezračne biele akoby ľudské postavy. Sedeli dve na jednej lavičke a vedľa tiež dve. Priateľka videla to isté preto som vedel, že je to skutočnosť. Tieň to byť nemohol pretože okolo lavičiek bola tma. Dostal som strach ale napriek tomu ma tam niečo príjemné ťahalo. Priateľka ma držala za ruku a ťahala preč. Nakoniec som ju počúvol.
Keď sme boli od toho miesta už ďalej napadlo mi, že sa stane nejaké nešťastie. Povedal som to nahlas. V obavách som ju odprevadil a išiel domov. Prechádzam križovatku a pozerám, či niečo nejde. V diaľke po ľavej strane išlo pomaly auto. Prešiel som cestou a vybral sa cez deviatu ulicu. Nejaké auto pridávalo rýchlosť. Pocítil som obavu. Bolo to to auto, ktoré som videl. Rútilo sa veľkou rýchlosťou po ľavej strane cesty skadiaľ som kráčal. Nestratil som duchaprítomnosť a preskočil som skoro 1,5 metra od okraja cesty, cez jarok na chodník, kde som sa zachytil plota. Čo všetko sa mohlo stať! Keď tak nad tým dnes premýšľam dávam si do veci, ktoré som v ten večer prežil.
Komentáre