Sál som pri jeho rakve a pozeral na jeho. Ako sa len vie človek zmeniť!
Prišiel som Ti, Marián povedať to čo by si si za živa nebol chcel vypočuť. Viem to naisto. Nadarmo by som Ťa prosil aby sme si to o Jane vysvetlili. Vieš nebol si mi dobrým susedom, ani dobrým priateľom. Bolo mi neraz všelijako najmä, keď Janka potrebovala rýchlu lekársku pomoc a Tebe sa ťažilo vytiahnuť z garáže voz. Vidíš ona Ťa, Marián predbehla zomrela skôr a Ty!
S tým som sa pobral domov. Chýlilo sa k večeru. Bolo ešte treba zakúriť. Navyše som si vzal do opatery malého psíčka šteniatko. Sedím za stolom v peci puká drevo šteniatko spi v krabici spokojne ticho len naraz tresk! Na dvere a súčasne z pece vyšľahli tri dlhé jazyky plameňa. A znova: tresk! A tak aj potretí raz. Také plamene som jakživ nevidel! Šteniatko sa zobudilo hneď na prvý raz a priam vyskočilo chúďa vystrašené ku mne. Ale ja som nemal strach.
Reku, Marián, čo že? Prišiel si na návštevu? Keď si za živa nevedel ku mne prísť ani raz?
Na druhý deň Mariána pochovali. Odprevadil som ho na poslednej ceste a takto mu do truhly šepkám: Marián, odpúšťam! Všetko! Za seba i za Janku. Nehnevá sa aby si vedel.
Po pohrebe krátko pred polnocou začalo šteniatko skučať. Vstal som aby si odľavilo na potrebe aj piť som mu dal zosklenenej misky a uložil ho do krabice. Misku aj so zvyškom vody som položil doprostred stola, ľahol si nazad pod teplú perinu a snažil sa zaspať. Nenarátal som ani do dvadsať, keď sa milá miska veľkým oblúkom zo stola zodvihla a letela k mojej posteli k mojej hlave. Spadla hore dnom na zem a voda sa z nej rozprskla po celej dĺžke. Buchlo to poriadne ale mňa nezasiahla ani miska ani voda. Rozsvietim a pozerám. Miska hore dnom celá nerozbitá a a šteniatko u mňa v posteli! A tu som oslovil Mariána po smrti po tretí raz.: - Čože susedko prišiel si azda na kus reči alebo sa povadiť ako si mal vo zvyku s celou ulicou ? Už som Ti povedal: Všetko Ti odpúšťam, nehnevám sa ani Ťa nesúdim. To patrí inému susedovi. Veru tak!
Komentáre