Ešte za života môjho muža sme si spolu sľúbili, že kto z nás dvoch skôr zomrie príde dať tomu druhému vedieť, či onen svet naozaj jestvuje a ako sa mu tam vodí. Muža náhle položila mŕtvica a po pár týždňoch skonal v nemocnici. Dozvedela som sa to ešte v ten deň a bola som teda pripravená, nakoľko to len v mojom žiali bolo možné, že príde urobiť to, čo sme si svojho času prisľúbili.
V prvú noc som si vzala k sebe spať dcéru preto že som sa veľmi bála celá som sa triasla a vôbec v tom stave ma dcéra nechcela nechať za nič samotnú . V prvých dňoch sa nič neudialo nikto neprišiel. Som veriaca žena no predsa len na človeka prídu niekedy pochybnosti. Po dvoch týždňoch som dala slúžiť za muža svätú omšu ktorej som sa zúčastnila aj s deťmi. Staršia dcéra mi vraví aby som šla k nej spať ale mne sa už nechcelo ísť nikam a tak som povedala, že nech sa neboja pôjdeme domov môžem byť už aj sama.
Večer som si ľahla chvíľu som ešte pozerala televízor no keď mi začali klipkať oči, vstala som z postele a šla ho vypnúť. Potom som zhasla aj nočnú lampu obrátila sa tvárou k oknu. Zrazu ma len čosi prinútilo otvoriť oči za oknom som uvidela tvár môjho muža. Bolo ho svetlu z ulice veľmi dobre vidieť potom naraz zmizol a v tu chvíľu som pocítila, ako ma niekto pohladil po tvári. Hoci som nikoho a nič nevidela razom som vedela, že je to jeho dotyk za tie roky som poznala jeho prejavy nežnosti predsa dokonale ibaže teraz bolo jeho nežné poláskanie akési nadľahčené akoby vzdušné následne som pocítila, že mi napráva perinu a ako sa objavil tak aj zmizol. Prišiel ako bol sľúbil tak, že druhý svet existuje. To je moja skúsenosť.
Komentáre