poviedky zo zahrobia

Môj zážitok sa viaže k strednej škole. Keď som ju navštevoval v druhom či treťom ročníku priniesol raz na internát spolužiak ľudskú lebku. Lebku spolužiak našiel na povale akého si starého opusteného majera. Bola celkom zachovalá akurát, čo jej chýbalo niekoľko zubov. Kamarát mi povedal, že ak chcem vymení mi ju za moju vyskakovačku. Vtedy vyskakovacie nože ešte u nás neboli a tak dosť vysokú cenu. Mne sa najprv nechcelo ale potom som si povedal, že je to celkom zaujímavé mať doma takú ľudskú lebku no a nôž veď mi švagor zo zahraničia môže priniesť druhý. A tak lebka putovala do mojej tašky. Keď som cestoval domov v duchu som uvažoval kde si ju umiestnim aby vyzerala v mojej izbe, čo najefektnejšie. Naopak som dostal nápad urobím si z nej svietnik. Nebolo to pravdaže originálne už som o tom niekedy počul. Lebku som doma ešte vyčistil peroxidom pekne do biela postavil ju na poličku medzi knihy. Cez očné otvory som jej vložil dnu dve malé sviečky a keď som tento strašidelný svietnik zapálil a zhasol svetlo v izbe, dodávalo to celej atmosfére tajomný znepokojujúci nádych. Tešil som sa ako tým ohúrim prípadné návštevy.

Keď som sa ale vrátil po týždni z internátu matka ma už zďaleka vyzerala vraj sa ma nevie dočkať. Hneď predo dvermi mi začala rozprávať, že sa v poslednom týždni dejú u nás čudné veci. Z utorka na stredu sa jej zazdalo, že je v mojej izbe otvorené okno a tak ho šla zavrieť. Keď však otvorila dvere celá stŕpla lebka na polici svietila zelenkastým svetlom, ktoré sa pominulo len, čo matka zasvietila. Tak sa bála, že nechala v mojej izbe radšej celú noc zapálené. O dva dni na to zočila na kuchynskom okne sedieť veľkého čierneho kocúra alebo mačku ktorá sa jej vôbec nechcela dať odohnať ale do nej skákala ježila sa astrašne prskala. Keď privolala zo záhrady otca zrazu len mačky nebolo obaja sa zaprisahali, že im zmizla rovno pred oči.

            Považoval so to za nemiestne žarty reku nepáči sa mi, čo som si domov priniesol obaja sú poverčiví nuž to takto na mňa zahrali. Odbil som to vtipom a pustil z hlavy. V noci som sa vrátil neskoro z diskotéky bol som dosť unavený a tak som šiel spať. Iba že spánok nie a nie prísť. Len tak akoby nič, som sa pozrel na policu a div som nevykríkol pri lebke sedela veľká čierna mačka a chvost mala obtočený okolo nej. Oči jej svietili tak čudesne, že som si razom pripomenul všetko, čo mi naši povedali. Zapáli som svetlo a nechcel veriť vlastným očami po mačke ani stopy. Zvyšok noci som spal pri zapálenom svetle. Rodičom som však nepovedal nič no otec pri raňajkách nahodil, že by som lebku doma držať nemal, že duša toho človeka zaiste nemá pokoj a pod. No ja som ešte stále váhal nechcel som sa rozlúčiť s týmto kurióznym doplnkom mojej izby. V ďalšiu noc som sa nevedno prečo zobudil tesne pred polnocou pozrel som na hodiny a preobrátil sa na druhý bok. V tom začali hodiny z chodby odbíjať polnoc. Na moje prekvapenie a neskôr aj znepokojenie až strach však po dvanástom údere neprestali ale bili ďalej, pričom sa údery stále zrýchľovali. Neviem koľko ich celkom bolo no odhadujem, že nejakých dvadsať tridsať navyše.